Názov zbierky Cesty k cieľu už sám o sebe poukazuje na hlavnú ideu autorovho rozprávania: v jednotlivých dejoch – tematicky inak veľmi rôznorodých – možno nájsť akúsi alfu a omegu, ktorou je snaha o dosiahnutie čohosi, k čomu ľudia tak či onak z hĺbky duše smerujú a po čom zo srdca túži. Ciele sa ukazujú v rôznom rozptyle, od hmotných po duševne ozvláštnené, od blahodarných k deštruktívnym, od rozumných k pochabým, od dosiahnuteľných po iba vysnívané. Poviedky tak náznakovo ukazujú akúsi všeobecne sa prejavujúcu rozmanitosť priechodov labyrintom ľudského žitia. Pod predivom dejov je možné navyše tušiť skryté pramene životnej filozofie.